Muránsky hrad.

Dejiny

Hrad postavili ako kráľovský v 13. storočí na
ochranu cesty, vedúcej z Gemera do Liptova a Zvolena. Vďaka
svojim neobyčajne pestrým dejinám patrí k najznámejším gemerským hradom. V roku 1271 sa nazýva Mwran,
a nevieme ako v tom čase vyzeral, pretože ho v prvej polovici 15. storočia prestavali.
Je viac ako pravdepodobné, že už v tom čase veľký priestor jediného nádvoria
obklopoval hradobný múr s viacerými baštami.

Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská
zmocnili Gemera, vytvorili si na Muránskom hrade veľké zhromaždisko. Približne
v strede areálu stál palác s kaplnkou a ďalšími obytnými a hospodárskymi
budovami. Matej Bašo, lúpežný
rytier, je tiež spájaný s dejinami hradu a to v rokoch 1529–49, keď hrad vlastnil a so
svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia Malohontu,
Gemera a Spiša, kde prepadával a raboval panské sídla a
dediny. Vypálil Levoču, Dobšinú a
jeho meno je spojené aj so zničením kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku vSlovenskom
raji, ale aj s tvrdým vykorisťovaním poddaných. Cisárske vojsko,
ktoré vyslal proti nemu snem, hrad v roku 1548 dobylo a Bašu
zabili pri úteku z hradu.

Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Séčiovci (Széchyovci), ktorí hrad
odkúpili a po roku 1621 aj
prestavali. Po zavraždení Juraja Séčiho, sa o hrad starala jeho manželka Mária
spolu so 4 dcérami. Najstaršia z nich sa po ovdovení znovu vydala za Františka Vešelényiho,
známeho organizátora proticisárskeho sprisahania v roku 1666. Po jeho smrti vdova
(ktorá bola nielen udatná ale aj pekná a volali ju „Muránska venuša“) hrad
urputne bránila a cisárske vojská ho dobyli až po 3 rokoch v roku 1670. V roku 1720 predala hrad
kráľovská komora Štefanovi Kohárymu. Jediná
dcéra posledného Koháryho sa vydala za Coburga a tí vlastnili hrad až do roku 1945.

Hrad v 18. storočí dvakrát
vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. V roku 1972 hrad vyčistili a
od roku1980 sa
vykonávala postupná nutná údržba hradu.

Exteriér

Na rozsiahlom nádvorí stálo niekoľko budov. Veľké
nádvorie obklopovalo opevnenie, ktoré sledovalo tvar terénu. Na jeho
severovýchodnej strane bolo niekoľko kruhových bášt, na západnej strane boli
hranolové bašty. Keďže hrad bol ťažko prístupný vybudovali v jednej hranolovej
bašte výťah. Vstupná veža je gotická, v jej interiéri je kamenná sedília (sedadlo). Na
jednom z múrov je viditeľná renesančná nárožná
listová a esovitá sgrafitová ornamentika.

 

Súčasný stav

Úprava okolia a pokusy o konzerváciu hradných ruin
prispeli k čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom
nádvorí. Hrad by však poriadne potreboval vyčistiť od náletovej zelene a
samozrejme zakonzervovať múry.

V roku 2005 sa uskutočnila pomerne rozsiahla rekonštrukcia
hradu, v rámci ktorej boli postavené dve vyhliadkové plošiny. Tiež bola
zrekonštruovaná hradná brána.

 

Prístup

Východiskom na výstup k hradu je chata Zámok (843 m) v
sedle pod hradom. Od nej vedie okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883 priamo na
hrad krátke, ale strmé stúpanie po červeno značenom chodníku.
Prevýšenie z chaty na hrad je asi 90 metrov. Pár desiatok metrov pred
záverečnou časťou výstupu na hrad sa nachádza malá plošina s pamätnou doskou
bývalému správcovi CHKO Muránska planina, ktorý tu zahynul. V týchto miestach
bol v minulosti vybudovaný výťah – škripec, pomocou ktorého dopravovali do
hradu všetok materiál. Cesta odtiaľto stúpa k miestu pred vstupnou bránou do
hradu, kde sú v skale vytesané pravidelné žliabky, slúžiace na upevnenie
drevených trámov pre schody, ktorých tu údajne bolo vyše 100. K chate sa dá
dostať viacerými spôsobmi. Najprirodzenejším je spomínanáčervená značka, ktorá
spája hrad s obcou Muráň a cestou na chatu prekonáva prevýšenie cca 450 m.
Oveľa menšie prevýšenie je potrebné prekonať po žltej značkezo
sedla Predná Hora, začínajúcej pri odbočke do rovnomennej obce. Ďalšia
prístupová cesta je modrá,
prichádzajúca k chate spopod sedla Javorinka. Je takmer bez prevýšení a ľahko
zjazdná aj pre rekreačných cyklistov, akurát hrozne nudná. Od chaty pokračuje
súbežne s červenou dolu do obce Muráň. Do zoznamu prístupových ciest ešte patrí
červeno značená Rudná magistrála prichádzajúca tichým
údolím z Muránskej Huty, ktorá sa napája na modrú asi 1 km pred Veľkou Lúkou.
Prevýšenie z Muránskej Huty (703 m) do spojenia s modrou je okolo 200 metrov.