Slovenský Raj

Geologická stavba Slovenského raja pozostáva prevažne z vápencov a dolomitov. Pôvodne bola celá oblasť veľkým plošným celkom, ktorú postupne toky riek a potokov rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín. Menšie toky stekali a vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi. Druhým typickým geomorfologickým prvkom územia sú krasové planiny (Glac, Geravy, Lipovec, Skala a pod.), ktoré majú charakter plošín. Nachádzajú sa na nich mnohé povrchové krasové javy – závrty a skrapy, podzemné krasové javy – jaskyne a diery. Takýchto podzemných útvarov je v Slovenskom raji viac než 180, z nich najpozoruhodnejšou je Stratenská jaskyňa s doposiaľ preskúmanou dĺžkou viac než 18 km. Rozprávkový dom v Stratenskej jaskyni s objemom 79 tisíc m3 je najrozsiahlejším jaskynným priestorom na území Slovenska. Z mnohých jaskýň je verejnosti, aj to iba v lete, sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa, v ktorej masa ľadu sa odhaduje na 110 tisic m3.

Živočíštvo Slovenského raja je typickým zoskupením fauny Západných Karpát. Žije tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov, skoro 2000 druhov motýľov a 400 druhov chrobákov. Vyše 30 druhov bezstavovcov je plne chránených. Z 200 druhov stavovcov je 130 druhov chránených a 65 ohrozených. Žije tu napríklad Medveď hnedý, Vlk obyčajný, Rys ostrovid, z vtákov Orol skalný, Sokol lastovičiar, Jastrab lesný a mnohé iné. Stretnúť tieto živočíchy je však pri bežnej túre naozaj vzácnosťou. Rastlinstvo Slovenského raja patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie umožňujú výskyt horských druhov rastlín na nízkopoložených stanovištiach, aj vo výške okolo 450 m. Typickým príkladom je Kortúza Matthiolova, ktorá zvyčajne rastie v ďaleko vyšších nadmorských výškach. Na druhej strane vyslnené južné svahy vápencových zápolí vo väčších výškach sú domovom teplomilných rastlín, ktoré normálne rastú na nižšie situovaných miestach. Ako príklad uvádzame Poniklec slovenský, ktorý sa dostal do znaku Slovenského raja. Na území Národného parku Slovenský raj je evidovaných viac než 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35 druhov plne chránených. Klimatické pomery Slovenského raja sú pomerne zložité a ovplyvnené viacerými činiteľmi. Severná časť územia patrí do klimaticky mierne teplej a mierne vlhkej oblasti.

Ostatné časti územia, najmä však jeho vrcholové a hrebeňové partie zasahujú do chladnej oblasti. Členitosť Slovenského raja podmieňuje aj častý výskyt teplotných inverzií. Za pokojného stabilizovaného počasia sú v údoliach a kotlinách nižšie teploty ako na hrebeňoch alebo vrcholoch. S rastúcou nadmorskou výškou teda teplota stúpa, čo sa prejavuje najmä v tiesňavách a má podstatný vplyv na vegetáciu.

Ochrana prírody práve pre skutočnosti uvedené napriklad vo flóre a faune je jedným z hlavných poslaní Národného parku Slovenský raj. V súčasnej dobe je na území Národného parku 20 prírodných rezervácií a 5 prírodných pamiatok. Na teritóriu všetkých osobitne chránených častí územia je pohyb možný iba po turistických značkovaných chodníkoch v povolenom smere pohybu. Zdrojom poučenia a osvetového využívania NP sú v teréne osobitne vyznačené náučné chodníky s východiskami na Čingove a na Dedinkách. Dodržiavanie Návštevného poriadku NP Slovenský raj je základným predpokladom pre disciplinovaný pohyb a pobyt na tomto území.