Dobšinská ľadová jaskyňa

Nachádza
sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský
raj v
Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu
Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca.

Dobšinská
ľadová jaskyňa je
súčasťou systému
Stratenskej jaskyne.
Vytvorila sa v druhohorných strednotriasových svetlých
steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu
pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch. Dosahuje
dĺžku 1483 m a
vertikálne rozpätie 112
m.

Hlavnú
časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového
otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi
chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých
vývojových úrovniach. V súčasnosti je z väčšej časti
vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim
jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho
kori­dor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm,
ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko
Duča. Pôvodné tvary riečnej modelácie sú premodelované
mrazovým zvetrávaním.

Horné
nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a
siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými
korytami. V nezaľadnených častiach sú aj niektoré formy
sintrovej výplne (stalagmity, stalaktity, sintrové kôry, náteky
mäkkého bieleho sintra).

Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov a prerušení chodby medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou. Tým sa vytvoril klesajúci vrecovitý priestor so stagnáciou studeného vzduchu, ktorý do podzemia prenikal cez horný otvor vytvorený zrútením časti stropu (terajší vchod do jaskyne). Zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd sa podzemný priestor zaľadnil. Začiatky tvorby ľadovej výplne údajne siahajú do ľadovej doby riss (asi pred 300- až 140-tisíc rokmi), prípadne až do konca ľadovej doby mindel.

Ľadová
výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov,
ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2,
objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je
vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od
priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s
horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá
výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa
pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia
a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok). Dobšinská ľadová
jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo
zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti (podzemný
ľad je vo výške iba 920 až 950 m n. m.).

Doposiaľ
tu bolo zistených 12
druhov netopierov.
Dobšinská ľadová jaskyňa je najvýznamnejším
zimoviskom netopiera
fúzatého (Myotis
mystacinus) a netopiera
Brandtovho (Myotis
brandtii) v strednej Európe. Z ďalších druhov sa každoročne
vyskytujú vo vyššom počte večernica severská (Eptesicus
nilssonii), netopier obyčajný (Myotis myotis) a ucháč svetlý
(Plecotus auritus). Dominantnými skupinami bezstavovcov sú
chvostoskoky (Collembola), dvojkrídlovce (Diptera), roztoče
(Acarina) a chrobáky (Coleoptera). V inverznej vegetácii vo
vstupnej časti jaskyne sa vyskytuje vzácny
chvostoskokHypogastrura
crassaegranulata dobsinensis, ktorý je glaciálnym reliktom. Priamo
v jaskyni žijú troglobiontné chvostoskoky Arrhopalites
aggtelekiensis, Deuteraphorura kratochvili a Protaphorura janosik a
troglofilná mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx. V podzemnom jazere v
nezaľadnenej časti jaskyne žijú vzácne
jaskynné kôrovce –
hlbinovka slepá (Bathynella natans) a plazivka z rodu Elaphoidella.