Krásnohorská jaskyňa

Krásnohorská jaskyňa sa nachádza v Slovenskom krase pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka a je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname UNESCO. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 32,6 m. Je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Krásnohorská jaskyňa je výverová fluviokrasová jaskyňa. To znamená, že predstavuje koncovú časť jaskynného systému podzemného potoka Buzgó a bola vytvorená v prevážnej miere jeho rozpúšťacou činnosťou v dolomitoch a vápencoch. V súčasnosti je známych 1556 m podzemných priestorov tohoto jaskynného systému, z ktorých je pre verejnosť sprístupnených približne 450 m. Trasa vedie do Siene obrov, odkiaľ sa návštevníci vracajú rovnakou cestou.

Súčasný vchod sa nachádza v tesnej blízkosti objavného vchodu asi 800 m od penziónu Jozefína. K jaskyni sa dostaneme po náučnom chodníku, ktorý začína na križovatke v obci a končí sa v informačnom altánku pri jaskyni. Prejdete cez rieku Čremošná a okolo vodného mlyna. Po 10 minútach prídeme ku kaplnke Svätej Panny Márie. Prvá zmienka o kaplnke, ktorá bola postavená na pamiatku zjavenia sa Panny Márie dvom dievčatám pri bočnom prameni z jaskyne je z roku 1748.  Z areálu kaplnky je jeden z najkrajších výhľadov na hrad Krásna Hôrka. Práve táto spojitosť bola príčinou premenovania jaskyne z pôvodného názvu Buzgó. Od kaplnky je jaskyňa vzdialená už len 80 m.

Návštevníci sa stretávajú s vodcami v areáli penziónu Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde je sklad materiálu vodcovskej služby. Po vystrojení sa pešo presunú ku vchodu do jaskyne. Vstupy do jaskyne sú v sezóne (od 15. 6. do 15. 9.) o 9,00, 11,30 a 14,00 hod. pre maximálne 10 osôb na jeden vstup. Mimo sezóny je potrebné návštevu dohodnúť telefonicky alebo e-mailom vopred. Vzhľadom na obmedzený denný počet návštevníkov to odporúčame aj v sezóne. Aktuálne ceny vstupeniek nájdete v cenníku. Do jaskyne sa vstupuje umelým vchodom, 80 m dlhou šikmou banskou chodbou tzv. úpadnicou, ktorú vyrazili baníci v roku 1982.

Unikátom Krásnohorskej jaskyne sú karfiolovité korality, ktoré vytvárajú v Abonyiho dóme až 10 cm hrubé vrstvy. Sú to veľmi pestré jaskynné útvary nielen čo sa týka ich tvarov, ale aj  foriem výskytu. Niektoré typy vznikajú presakovaním vody cez drobné póry materskej horniny, iné vznikajú z aerosólu, alebo majú perlovú formu. Heliktity patria medzi najatraktívnejšie speleotémy. Ich vznik je riadený kapilárnymi silami, preto rastú často v rozpore s gravitáciou rôznymi smermi. Krásnohorská jaskyňa je jednou z najlepších lokalít ich výskytu u nás. Sieň obrov je najväčším priestorom jaskyne. Bohatstvo foriem sintrovej výzdoby, aké môžeme vidieť v tejto sieni sa nevyskytuje často. Od drobných koralitov, nádherných heliktitov cez niekoľko metrov dlhé stalaktity. Názov dostala sieň podľa obrovských kvapľov, ktoré sa v nej vďaka unikátnym podmienkam tvoria.

Aktuálny gigant Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, ktorý s výškou 32,6 m s priemerom základne 12 metrov patrí medzi najväčšie sintrové útvary na svete a je to najväčší kvapeľ v miernom klimatickom pásme. Do týchto gigantických rozmerov narástol na troskách svojich predchodcov. Jeho hmotnosť je približne 2000 ton a ročne mu pribudne asi 200 kg hmoty, čo svedčí o unikátnych podmienkach pre jeho rast.

Jaskyňu spravuje skupina Minotaurus. Kontaktnou osobou je správca jaskyne pán Jaroslav Stankovič: (mobil) + 421 0905 412 048, 058/734 34 26, alebo e-mail: stankov@ke.psg.sk.

web: www.krasnohorskajaskyna.sk