Ochtinská aragonitová jaskyňa


Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.


Jaskyňa leží v Slovenskom rudohorí západne od Rožňavy. K jaskyni sa dostanete odbočkou zo štátnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava na vrchu Hrádok (2 km). Parkovisko pre vozidlá je 300 m od jaskyne. Odtiaľ sa návštevníci dostanú peši po ceste s malým prevýšením do vstupného areálu jaskyne. Najbližšia zastávka verejnej dopravy: Gočaltovo, Hrádok (bus) Prístup autom k jaskyni:

·         z Popradu smer Rožňava cez Vernár, Dobšinú a Štítnik – 80 km

·         z Rožňavy cez Štítnik smer Jelšava – 25 km

·         z Jelšavy smer Štítnik, Rožňava – 0 000 km

 

Celá oblasť patrí do tzv. gelnickej skupiny tektonickej jednotky označovanej gemerikum. Vytvorená je v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalickýchvápencov a ankeritov, situovanej uprostred nekrasových hornín – fylitov. Ankerit vznikol zatláčaním (tzv. metasomatózou) starších vápencov.


Prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m. Klinovité, nahor sa zužujúce chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakuje pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene sú medzi rovnobežnými tektonickými poruchami. Vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol. Pozdĺž bývalej vodnej hladiny, ktorá poklesla a dlho stagnovala, sa vytvorili korózne zarovnané stropy (zrezali spodné časti stropných kupol) a bočné korózne zárezy na skalných stenách.


V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Tvorí sa z vodných roztokov s vysokým obsahom Mg-, Fe- a Mn-iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky (datovaný vek 121- až 138-tisíc rokov) s čiastočne rekryštalizovaným aragonitom, miestami premeneným na kalcit. Najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov (datovaný vek 14-tisíc rokov). Tieto vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary (vrátane tzv. železného kvetu), ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Najmladšia generácia aragonitu, ktorý sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a železitých okroch, vytvára drobné vejáriky (veľké 2 až 4 mm, miestami aj väčšie), ojedinele miniatúrne špirálovité útvary.

Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 7,2 až 7,8°C, relatívna vlhkosť 92 až 97 %. K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre (obsahujú 47 až 56 hm. % vody), pretože sú schopné vodnú paru uvoľňovať i pohlcovať.


Archív