NP Slovenský Kras.

NP Slovenský kras je najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe. Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou. Na tomto území je najbohatší výskyt panónskeho rastlinstva. Orograficky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Slovenský kras. Časť chráneného územia sa nachádza v Juhoslovenskej kotline, Bodvianskej pahorkatine, Rožňavskej kotline, Volovských vrchoch a Revúckej vrchovine. Na juhu siaha až po hranicu s Maďarskom. Dĺžka územia v smere sever -juh je asi 32 km, v smere západ – východ 72 km. Najvyšším vrchom je Matesova skala (925 m n. m.), najnižšie miesto pri Hrhove má nadmorskú výšku asi 190 m. Územie bolo kedysi mohutnou tabuľou mierne sa zvažujúcou na juh. Vodná erózia vytvorila hlboké kaňony, čím vznikli viaceré planiny.

Najzápadnejšia je planina Koniar, ktorá na juhozápade prechádza do miernej pahorkatiny. Morfologicky veľmi výrazná je Plešivská planina, ktorú na západe ohraničuje Štítnický potok a na východe a juhu rieka Slaná.Táto rieka vytvorila hlboký kaňon a oddelila od Plešivskej planiny najmohutnejšiu z planín – Silickú, ktorá vo východnej časti susedí s planinou Horný vrch (severne od Borčianskej brázdy) a Dolný vrch (južne od Borčianskej brázdy).V najvýchodnejšej časti územia sú Zádielska a Jasovská planina, ktoré susedia so Turnianskou kotlinou.Územie NP Slovenský kras je našou prvou biosférickou rezerváciou (od roku 1977). V Slovenskom krase sa nachádza okolo 1000 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Vodstvo na území NP Slovenského krasu prakticky neexistuje povrchový odtok vody. Zrážková voda presakuje cez pôdu a systémom puklín sa dostáva do podzemných dutín, čím vznikajú vyvieračky (Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Buzgó, Zádielská, Brzotínska, Vidovská, Hučiaca, Slavecká a iné).Chránené územie odvodňuje Slaná s prítokom Štítnik, Muráň a Turňa s viacerými menšími prítokmi. Je tu niekoľko neveľkých vodných nádrží, napríklad Veľké jazero a menšie Jazero pri Hrhove, vodná nádrž pri Jablonove, v Turnianskom Podhradí, pri Brzotíne a silne zamokrené plochy sú v údolí Štítnického potoka.

Územie NP Slovenský kras sa nachádza v teplej klimatickej oblasti s mierne vlhkým a mierne teplým okrskom. Najvyššie časti ochranného pásma sú pod vplyvom mierne chladnej klimatickej oblasti. Údolné polohy v povodí Turne a Bodvy majú priemer zrážok za rok 600 – 630 mm, náhorné planiny okolo 700 mm, najvyššie časti územia viac ako 900 mm. Ide o relatívne najteplejšie a najsuchšie územie u nás.

Teplomilnú vegetáciu NP Slovenský kras spestrujú horské a vysokohorské druhy viazané na vápencové podložie. Zastúpené sú tu druhy prealpínske, dealpínske, kacifilné, xerotermné, endemické a reliktné. Treťohorným reilktom je kandík psí zub. Endemitom Slovenského krasu je rumenica turnianska, hloh domický, ostrevka Heuflerova, mukyňa rakúska Haszlinského, zbehovec Laxmannov, zanoväť ležatá a ďalšie. Vzácne tu rastie treťohorný relikt škuma vlasatá. Z glaciálnych reliktov je to astra alpínska a dvojštítok hladkoplodý, z xerotermných druhov hlaváčik jarný, z xerofytných tu rastú poniklec veľkokvetý a poniklec otvorený, včelník rakúsky, kosatec nízky, kosatec trávolistý, kavyľ vláskovitý, višňa mahalebka a iné. Horské druhy sú najmä v Zádielskej doline a na Gerlašských skalách. Z chránených druhov sa vyskytujú soldanelka uhorská, kortúza Matthiolova, jelení jazyk celolistý, klinček včasný, veternica lesná, zvonček karpatský, prilbica moldavská, plamienok alpínsky, prvosienka holá a iné. Veľmi vzácna je nová lokalita šafrana Heuffelovho. Na mokrých stanovištiach rastie vzácny kosatec sibírsky. Široká škála rastlinných spoločenstiev je viazaná na pestré stanovištia.Floristicky najhodnotnejšie sú spoločenstvá drieňových dúbrav, vápencových skál, krasových stepí, ako aj lúčne a močiarne spoločenstvá. V minulosti bolo celé územie pokryté lesmi. Pôvodné dubové a dubovo-hrabové lesy však vyťažili. Na strmých sutinových stráňach rástli javorové, lipové a bukové lesy s dubom zimným. Na výslnných kamenitých a suchých stráňach boli riedke lesy s dubom plstatým, niektoré sa zachovali dodnes. Pôvodné lesy sú v hlbších roklinách, na dne závrtov a na severných svahoch planín. Na južných úpätiach planín sú drieňové dúbravy, v ktorých vzácne rastie jaseň mannový, javor tatranský a tavoľník prostredný..